Mikulov. Predpremiéra filmu Takový barevnej vocas letící komety v milom miestnom kine. Hudba v hlave po filme sa mieša s hudbou miestneho vetra a letí niekam ďaleko, za červené strechy. Jeme slivky zo stromu na starom židovskom cintoríne - je v tom niečo strašideľné a pekné zároveň - zomrieť a stať sa stromom, ktorý dáva ovocie. Pred cukrárňou ospalého námestia spí červená mačka, nedbá o letných hostí a život malého námestia. V noci skáče po červených strechách, chce zaťať drápky do farebného chvostu letiacej kométy, čo sa trepoce v mikulovskom vetre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára